Jesenná príprava zeleninových záhonov v permakultúrnej záhrade

#permakultúra,

záhrada jeseň

Jesenná odumretá vegetácia - základ budúcej úrody.

Na jeseň pre nás začína dôležité obdobie, keď sa pripravujeme na nasledujúcu sezónu. Pokiaľ sa už na jeseň dobre pripravíme, uľahčíme si veľa práce na jar a zvýšime si šancu na veľkú úrodu.

zemiaky

Vážime si toho, čo nám príroda dáva a spolupracujeme s ňou

V jeseni je v prírode krásne obdobie plné bujnej vegetácie. Všetko lístie a tráva pomaly začne padať na pôdu. Ako sme si už povedali, pôda je pre záhradníka kľúčová. Pôda je ako živý organizmus, ktorý zase dáva život. A opadané lístie je pre pôdu ochranou aj potravou. Dážďovky a mnoho ďalších organizmov premieňa tento organický materiál na živiny.

Keď nahromadíme na pôde dostatočné množstvo organického materiálu, pôdne organizmy sú pod ním chránené pred mrazom a až do jari majú dostatok času na premenu organického materiálu na humus.

Zakladať záhon ide aj jednoducho

Je veľa spôsobov, ako založiť zeleninový záhon prírodnou cestou.

Rada by som na začiatok popísala svoj najobľúbenejší spôsob, pretože je aj najjednoduchší. Ide o založenie nového záhonu pomocou akéhokoľvek rastlinného odpadu.

Priamo na trávnik dám do tvaru budúceho záhonu konáre alebo štiepku z listnáčov. Táto rozkladajúca sa drevná hmota bude pri dažďoch nasávať vodu a zadržiavať ju pre rastliny na suché obdobia. Následne, dám na drevo akýkoľvek rastlinný odpad zo záhrady. Snažím sa stále dávať viac materiálu s obsahom uhlíka ako materiálu s obsahom dusíka. Materiál bohatý na uhlík je slama, lístie, suchá tráva, popol a materiál bohatý na dusík je napríklad čerstvá tráva, hnoj alebo moč. Všetko vrstvím tak, aby sa tieto materiály striedali. Naskladám do výšky približne jedného metra a zalejem vodou. Dalo by sa povedať, že tvoríme kompost na mieste, kde na ňom budeme pestovať. 

permakultúrny záhon

Pôdne organizmy pracujú celú zimu a rozložia aj tenké konáre na dne navrstvenej kopy. Celú zimu sa vytešujem, ako to celé pracuje, a ako tam na jar začnem pestovať. Pokiaľ je pozemok zarastený kozou nohou, žihľavou alebo pýrom, môžete dať pod drevnatú hmotu kartón. Kartón bráni burine v prerastaní. A aj keď niektorá burina prerastie, v kyprej pôde nového záhonu ju ľahko vytiahnem.

Na takto pripravenom záhone viem už prý rok pestovať dyne, cukety alebo zemiaky. Keď skončí sezóna, záhon znova prikryjem lístim alebo slamou. Teraz už stačí pridať menšiu vrstvu organického materiálu, približne 20 cm. A keď na jar odhrniem, čo z tejto prikrývky zostalo, pôda už býva krásna kyprá a s vysokým obsahom humusu. Do takejto pôdy už sadím akúkoľvek zeleninu. 

Takto jednoducho, v spolupráci s pôdnymi organizmami, si tvoríme nové zeleninové záhony. Vďaka množstvu dážďoviek a iných organizmov, ktorých organickým materiálom podporujeme, máme krásnu kyprú pôdu. Nikdy na ňu nešliapeme (len po cestičkách) a ani ju neryjeme. Po zbere úrody jednoducho pôdu znovu zakryjeme organickou hmotou. Je to v tom čase naša hlavná náplň práce. Rozhadzovať lístie po záhrade je pre nás skôr zábava ako práca. Lístie a trávu získavame hlavne od obce, pre ktorú je tento cenný materiál odpadom. So zvyšujúcou sa úrodnosťou, produkuje aj naša záhrada viac a viac organického materiálu.

Ilona Malková
Autor článku
Ilona Málková (Chotěboř) - FB Permakultúrna záhrada plná života

Príroda ma fascinuje celý život. Odmalička som v nej všetko sledovala, skúmala, niečo pestovala. Ani by som nevedela žiť inak, než byť obklopená prírodou. Cítiť jej neskutočnú silu, vidieť zázraky čo dokáže. Žijem si svoj vysnívaný život v zrube s veľkou rodinou a záhradou. Miesto, ktoré zúrodňujeme od roku 2005 bolo vyčerpané, suché, kamenisté. Veľa nás však naučilo. Ešte viac sa ponoriť do prírodných zákonitostí a s citom s nimi spolupracovať. Bohato sa nám to vracia nielen v podobe krásnej úrody, ale aj z úžasného pocitu, že vraciame do tohto miesta život. Úrodná živá krajina, to je to najväčšie bohatstvo, ktoré tu môžeme pre svoje deti zanechať. Svoje poznatky a skúsenosti si nechcem nechať iba pre seba, ale šírim ich ďalej.