Obnova vyčerpanej pôdy - príbeh permakultúrnej záhrady

#permakultúra,

obnova pôdy

Pôda - to je jedna z najväčších hodnôt, aké máme. Dáva život. Živí nás. Je pre nás nenahraditeľná. Jedine v kvalitnej živej pôde môžu vyrastať naozaj zdravé plodiny. Je najvyšší čas, aby sme si to uvedomili, začali pôdu chrániť a starali sa o ňu. Z mojej skúsenosti viem, ako sa nám takáto starostlivosť vráti v podobe bohatej úrody. Dobrý záhradník má pre pôdu cit a vie, ako je pre rastliny podstatná, pretože tam to všetko začína.

Humus a organický materiál

Najúrodnejšou časťou pôdy je humus. To je tá tenká vrstva na povrchu, kam v prírode dopadne všetok rastlinný odpad. Sú to hlavne odumreté časti rastlín - lístie, stonky, drevo, plody, ale aj trus a telá živočíchov. Tento cenný materiál rozkladá neskutočne pestrý život v pôde na tu najlepšiu výživu pre naše rastliny. Príroda totižto dokáže fungovať geniálne jednoducho a pokiaľ s ňou dokáže spolupracovať, uľahčíme si mnoho práce.

Zúrodňovanie v praxi - príbeh našej permakultúrnej záhrady

V klasickom zahradničení sa organický materiál získava kompostovaním a potom sa preváža na záhony. To je pomerne pracné. Týmto spôsobom som nezvládala obhospodárovať mnoho záhonov a kompostu bol stále nedostatok. Postupom rokov som sa stále viac inšpirovala prírodou a začala pestovať viac udržateľným (permakultúrnym) spôsobom.

Žiadne medze sa tu nekladú, v zúrodňovaní je priestor pre našu fantáziu a vynaliezavosť. U nás obnovujeme pôdu plošne, nakoľko máme veľkú záhradu a pôda je tu veľmi vyčerpaná. Na určenú plochu pre zúrodnenie navážame organický materiál. Priamo na trávnik celé konáre alebo štiepku z listnatých stromov. Tlejúce drevo sa správa ako huba, ktorá počas dažďov do seba nasaje vodu a tú potom rastliny odoberajú. Ďalej na plochu nanášame všetko organické, čo sa nám podarí zohnať - lístie, staré seno, slamu, trávu, hnoj.

Pri materiály na zúrodňovanie sa snažíme dodržať správny pomer uhlíka a dusíka. To podporuje rozklad a tvorbu humusu. Dusík obsahuje hnoj, tráva, ale aj moč. Uhlík obsahuje slama, drevo, lístie, seno, popol alebo drevené uhlie. V praxi teda dávame o niečo viac uhlíka ako dusíka. Skúsenosťou k tomu človek získava cit a dokáže to odhadnúť, aby bol kompost tak akurát. 

Pri nesprávnom pomere uhlíka a dusíka býva napríklad vzniknutá zemina sypká a rychlo sa vysúša - vtedy je potrebné pridať dusík. Najčastejšie však vidím kompost, ktorý je ako blato, ťažký a dusíkatý, vytvorený prevažne z trávy. Vtedy je potrebné pridať uhlík a materiál ako seno, lístie, trávu.

Pre našu záhradu máme hnoj (dusík) len od zajacov a kačíc. Na to, akú plochu obhospodárujeme sa to zdá byť málo, v praxi to však stačí. Hnoja pre zúrodňovanie nie je potrebné veľa. A ak nemáte hnoj, nič sa nedeje. Mám vyskúšané, že stačí dusík vo forme trávy a moču. 

Na ornej pôde dnes uhlík chýba. Človek z pôdy ťaží, ale nedodá, čo pôda potrebuje. Zaoranie len hnoja a nadmiera dusíka nie je ideálna. Našim zúrodňovaním pôdy v podstate urýchľujeme proces, ktorý sa v prírode deje roky, pretože chceme mať čo najskôr kvalitnú pôdu pre pestovanie.

Bez čoho to ešte nepôjde - voda

K správnemu zúrodneniu pôdy ešte musíme pridať jednu vec. Predstavte si listnatý les ako tam rok, čo rok padá lístie, konáre a iný materiál. Ešte niečo tam s týmto procesom spolupracuje - voda. Každá vrstvička je prirodzene prelievaná vodou, čo podporuje tvorbu humusu. 

Vrstva organické materiálu potrebuje teda vodu dodať, aby sa v nej množili mikroorganizmy a rozkladali ju. Môžeme tiež pridávať materiál po malých vrstvách a potom už zalievať nie je potrebné. 

Na takto pripravenom záhone môžeme hneď pestovať napríklad dyne. Ďalší rok už môžeme pestovať niečo náročnejšie na živiny, ako zemiaky, paradajky, hlúbovú zeleninu. Nasledovať môžu menej náročné druhy na živiny, ako je koreňová zelenina a iné, ale o tom nabudúce.

 

Ilona Malková
Autor článku
Ilona Málková (Chotěboř) - FB Permakultúrna záhrada plná života

Príroda ma fascinuje celý život. Odmalička som v nej všetko sledovala, skúmala, niečo pestovala. Ani by som nevedela žiť inak, než byť obklopená prírodou. Cítiť jej neskutočnú silu, vidieť zázraky čo dokáže. Žijem si svoj vysnívaný život v zrube s veľkou rodinou a záhradou. Miesto, ktoré zúrodňujeme od roku 2005 bolo vyčerpané, suché, kamenisté. Veľa nás však naučilo. Ešte viac sa ponoriť do prírodných zákonitostí a s citom s nimi spolupracovať. Bohato sa nám to vracia nielen v podobe krásnej úrody, ale aj z úžasného pocitu, že vraciame do tohto miesta život. Úrodná živá krajina, to je to najväčšie bohatstvo, ktoré tu môžeme pre svoje deti zanechať. Svoje poznatky a skúsenosti si nechcem nechať iba pre seba, ale šírim ich ďalej.